MEČIAROVE AMNESTIE: Sme PRÁVNY alebo PRÁVNICKÝ štát?

Autor: Ján Figeľ | 17.3.2015 o 11:11 | Karma článku: 8,97 | Prečítané:  1737x

Nasledujúci prehľad je popisom udalostí a dôležitých rozhodnutí, ktoré pri dostatku zmyslu pre účinnú spravodlivosť stačia na obhajobu zrušenia amnestií udelených premiérom Mečiarom. Reprezentujú totiž nielen morálny, ale aj právny suterén.  

1 . Skutkový stav

A: Zavlečenie do cudziny Michala Kováča ml.

     Dňa 31. augusta1995 Michala Kováča ml. zbili a násilne opili neznámi páchatelia, aby ho zavliekli do rakúskeho Hainburgu a umožnili tak jeho trestné stíhanie v kauze Technopol. V auguste 1996 vyšetrovateľ odložil vec s vysvetlením, že trestný čin zavlečenia sa stal, ale nie je možné nájsť jeho páchateľov.

Dňa 3. marca.1998 vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta vydal rozhodnutie o amnestii. V čl. VI rozhodnutia o amnestii nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. novembra 2000 odovzdal Okresnému súdu  Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby „spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.“

5. júna 2002 Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana L. a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. 20. decembra 2002 Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR je právoplatné a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

B: Zmarenie referenda

     Celoštátne referendum sa uskutočnilo dňa 23. a 24. mája 1997. Referendum obsahovalo 3 otázky vzťahujúce sa na vstup do NATO, ktoré boli vyhlásené prezidentom SR z iniciatívy Národnej rady SR a štvrtá bola otázka, ktorú iniciovala petícia občanov o priamej voľbe prezidenta SR. Prezident SR mal dve možností: buď vyhlásiť referendá dve, alebo spojiť obidve referendá do jedného. Rozhodol sa pre druhú možnosť – na 23. a 24. mája vyhlásil referendum so štyrmi otázkami. Tri „NATO otázky“ (vládou navrhnuté) doplnila štvrtá, „prezidentská“ (opozičná): Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Vtedajší minister vnútra SR dal z hlasovacích lístkov odstrániť otázku o priamej voľbe prezidenta SR. Referendum sa tak, ako bolo vyhlásené, nekonalo. Pri tomto referende Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené.

2. Právny stav  

            Podľa čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy SR účinnej do 26.01.1999 : „prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahládza tresty.“

            V zmysle čl. 105 ods. 1 Ústavy SR  účinnej do 26.01.1999: „Ak nie je prezident zvolený, alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident , ale ešte nezložil sľub..... výkon funkcie prezidenta patrí vláde SR okrem oprávnení prezidenta podľa čl. 102 písm. d) až g).“

            Rovnako ústavnú právomoc prezidenta udeliť amnestiu obsahoval aj zákon č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok), ktorý v § 366 ods. 1, 3 uvádzal „ Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť. Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident Slovenskej republiky, trestné konanie sa predbežne nezačne alebo sa v začatom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby.“  

            Z vyššie citovaných ustanovení účinných v danom období vyplýva, že prezident mal právomoc na vydanie rozhodnutia o amnestii aj v tom prípade, keď voči páchateľom nebolo ešte začaté trestné konanie, prípadne ak trestné konanie bolo začaté, ale nebolo skončené  a nebol voči nim vydaný odsudzujúci rozsudok spolu s náležitým trestom za spáchaný trestný čin. Išlo o tzv. abolíciu, ktorá platila do roku 2001. V súčasnosti je nahradená právom prezidenta udeliť milosť alebo amnestiu vzťahujúcu sa výslovne len na už odsúdeného páchateľa. Nakoľko prezident v tom období nebol ešte zvolený, Ústava SR umožňovala, aby oprávnenie udeliť amnestiu prešla na vládu SR.    

3. Právna analýza

                                                            I.

            Rozhodnutie predsedu vlády SR o amnestii z 3. marca 1998 predstavuje porušenie  čl. 18 Deklarácie OSN, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou č. 47/133 prijatou 18. decembra 1992. Čl. 18 Deklarácie OSN stanovuje, že osoby podozrivé zo spáchania trestných činov trestných činov spočívajúcich v protiprávnom obmedzení osobnej slobody predstaviteľmi štátnej moci alebo osobami, ktoré konajú v mene alebo v súčinnosti s predstaviteľmi štátnej moci, nemajú podliehať udeleniu amnestie alebo podobným inštitútom, ktoré by mohli mať vplyv na neprípustnosť trestného stíhania alebo uloženie trestu.

                                                              II.

            § 233 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) za spáchanie trestného činu zavlečenia do cudziny v základnej skutkovej podstate dovoľoval uložiť páchateľovi tohto trestného činu trest odňatia slobody na tri až osem rokov. V rozhodnutí o amnestii z roku 1998 tak išlo o odpustenie závažnejšieho trestného činu vzťahujúceho sa len na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. V ostatných článkoch sa amnestia vzťahovala na menej závažné trestné činy s trestom odňatia slobody neprevyšujúcim jeden rok. Čl. VI. rozhodnutia o udelení amnestie vzťahujúceho sa výlučne na trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny, sa tak javí voči ostatným ako neprimeraný a vzťahujúci sa výlučne na jeden skutok. V tomto prípade tak došlo k zneužitiu práva daného Ústavou SR. Ústava síce v tom čase umožňovala prezidentovi udeliť amnestiu aj na nezačatie trestného stíhania, ale toto ustanovenie sa malo vykladať v súlade s požiadavkami právneho štátu a aplikovať na nie takýto závažnejší trestný čin.

            Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Spolkového ústavného súdu SRN v prípade Streletz a Kessler proti Nemecku. V tomto rozhodnutí Spolkový ústavný súd posudzoval ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovatelia tvrdili, že sa nedopustili trestného činu podnecovania k zabitiu, pretože ich konanie bolo v súlade s vtedy platným právom NDR, ktorý tento skutok v záujme ochrany štátnej hranice dovoľoval a nemali tak byť trestne stíhaní. Spolkový ústavný súd v tomto prípade judikoval, že:  „za tejto celkom zvláštnej situácie zakazuje požiadavka objektívnej spravodlivosti, ktorá zahŕňa aj rešpektovanie ľudských práv uznaných medzinárodným spoločenstvom, použitie podobných ospravedlňujúcich skutočností a absolútna ochrana dôvery v záruke danej Ústavou v tom prípade musí ustúpiť, inak by sa systém trestnej spravodlivosti SRN dostal do rozporu s premisami právneho štátu“.  Toto rozhodnutie potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý uviedol, že tento názor je v súlade s čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.“) Ďalej ESĽP judikoval, že „nemožno vytýkať súdnym orgánom, že aplikujú a interpretujú zákonné ustanovenia, ktoré platili v dobe udalostí vo svetle princípov, ktorými sa riadi právny štát.“  

            Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že išlo o ústavnú právomoc prezidenta, je potrebné toto ustanovenie vykladať nie extenzívne, ale tak, aby bol zachovaný účel amnestie a princípy právneho štátu.

                                                          III.

            Zrušeniu Mečiarových amnestií a začatiu trestného stíhania nebráni požiadavka zákazu retroaktivity, pretože v zmysle čl. 7 ods. 1, 2  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tento zákaz nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie konania, ktoré v čase keď bolo spáchané, bolo síce zákonom dovolené, ale bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi.

            Čl. 7 ods. 1 : „Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu“

Čl. 7 ods. 2 : „Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi.“

Uvedené potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva vo vyššie uvedenom rozhodnutí Streletz a Kessler proti Nemecku keď judikoval, že „zásady zákazu retroaktivity ako práva chráneného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa nemôžu dovolávať osoby, ktoré sami vtedajšie právo flagrantne porušovali.“

           

            Na príbehu Mečiarových amnestií sa potvrdí, či je Slovensko vedené k právnemu alebo k právnickému štátu. Kto chce, hľadá spôsob na odstránenie zločinnej krivdy; kto nechce, hľadá dôvod na tolerovanie nemorálneho a nespravodlivého stavu. Tieto rozhodnutia sú viac o súčasnosti a budúcnosti našej krajiny, než len o jej minulosti.

Ján Figeľ

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?