reklama

Ústavný pat? Nie. Mat!

Nad čerstvým zákonom, ktorým sa novelizuje na základe doktríny nevyhnutnosti zákon o konaní pred ústavným súdom, sa vynárajú viaceré otázniky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Vláda jednej strany prišla s doktrínou nevyhnutnosti pre riešenie tzv. patu (rétorika R. Fica a niektorých novinárov) na Ústavnom súde. Aplikuje ju však neodôvodnene, retroaktívne a v chvate. Cieľ je jasný: zvoliť si svojho človeka do čela Generálnej prokuratúry. „Nevyhnutnosť“ je tu obyčajnou špekuláciou proti J. Čentéšovi.

Viaceré dôležité otázky treba položiť pri urýchlenom zásahu do organizácie Ústavného súdu a do konania pred ním. Na to, prečo premiér (a už aj minister Borec) nedržia slovo sa ani nepýtam. Nie je to prvýkrát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1) Z akého dôvodu sa Ficova vláda odhodlala obyčajným zákonom vstúpiť do konania Ústavného súdu? Ide o snahu pomôcť súdnej moci prekonať prekážky pri politicky významnom rozhodovaní ? Alebo pod rúškom pomoci sa vláda snaží, aby sťažnosť J. Čentéša prerokoval a rozhodol prvý senát zložený zo sudkyne Mochnáčovej a už vylúčených sudcov Brňáka a Ľalíka? Nielen podľa právnych expertov obyčajný zákon by nemal stačiť na to, aby odňal účinky rozhodnutiu druhého senátu, ktorým títo sudcovia už boli vylúčení. Nedávno v Maďarsku pri odnímaní účinkov rozhodnutí Ústavného súdu použili novelu Ústavy! Vzbudilo to obrovský odpor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2) Tzv. doktrína nevyhnutnosti sa má uplatniť kvôli tomu, aby sa presadila spravodlivosť. Pre koho a v čí prospech? Prezident je povinný zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Jozef Čentéš sa domáha prístupu k verejnej funkcii, do ktorej bol zvolený ako kandidát. Môže sa hlava štátu v tomto kontexte domáhať spravodlivosti? Asi nie. Spor totiž nie je o osobe Ivana Gašparoviča, ale o najvyššom ústavnom činiteľovi a o spôsobe akým vykonáva svoje kompetencie. Aj (nielen) preto rozhodovanie o námietkach hlavy štátu nemá aspekty spravodlivosti. A preto by ich bolo treba ignorovať, doslova aj právnicky. A u kandidáta Čentéša ide len o preskúmanie, či mal alebo nemal byť vymenovaný. I tu ťažko hovoriť o akejsi spravodlivosti, aj keď k nej má J. Čentéš určite bližšie než prezident republiky. Som naďalej presvedčený, že R. Fico a I. Gašparovič konajú v zhode aj v tomto prípade.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Existuje aj formálna námietka voči uplatneniu doktríny. Uplatňuje sa totiž vtedy, ak sú všetci sudcovia vylúčení. Nateraz boli platne vylúčení len dvaja sudcovia. Z členov ústavného súdu však zostala nenamietaná Dr. Mochnáčová.

3) Môže takýto zákon byť retroaktívny? Niektorí právnici pripúšťajú, že zákon upravujúci postup Ústavného súdu by mohol mať aj také účinky. Otázka však znie trochu inak: Môže byť v takej citlivej záležitosti, v ktorej sa navrhuje aj odňatie účinkov rozhodnutiu druhého senátu o vylúčení sudcov, prijatý zákon so spätným pôsobením? Odkedy obyčajné zákony rušia účinky právoplatných rozhodnutí ústavného súdu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4) Pre vládu jednej strany - v nadväznosti na sériu protiústavných rozhodnutí prvej vlády Roberta Fica - je príznačné, že v odôvodnení vlády sa nespomína jasné stanovisko Ústavného súdu k takému hrubému zásahu do jeho chodu (nie jeho predsedníčky, ktorá navrhla použitie doktríny, ale bez akéhokoľvek vysvetlenia). Je to vážny problém. Diskvalifikuje to serióznosť prístupu vlády. Prečo? Koná azda vláda po tichej dohode s predsedníčkou Ústavného súdu? Veľkým prekvapením by to nebolo.

5) Ale ak je to tak a tak sa tak aj s podporou I. Gašparoviča urýchlene stane, vzniká finálna otázka: Načo je občanom súd, podkladajúci sa politickej moci? Prečo Ústavný súd rezignuje na svoju úlohu ochrancu ústavnosti a čaká na zásah do jeho výsadných kompetencií výkonnou a zákonodarnou mocou? Načo je Slovenskej republike ústavný orgán, ktorý nie je schopný plniť svoje úlohy, aj keď má ohromnú moc a možnosti (spomeňme si na výklad ústavy, ktorým sa zmenil charakter republiky) ?

Všetky tieto otázky a námietky sú oprávnené. Predseda Smeru-SD, ktorý bezohľadne a narýchlo pretlačí túto legislatívu cez vládu i parlament, potvrdzuje svoju faktickú neúctu k ústavným pravidlám a k právnemu štátu. Ide o znásilnenie princípov právneho štátu, lebo inak sa vstup vládnej a zákonodarnej moci do prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom nedá nazvať. Namiesto „patu“ tak hrozí mat ústavnosti na Slovensku!

KDH ešte stále očakáva riadny a ústave zodpovedajúci výkon kompetencií ústavného súdu Ústavným súdom. Na hrubé a opakované porušovanie ústavnosti si trúfal V. Mečiar a I. Gašparovič. Rastie im v tejto nedemokratickej praxi agilný následník. Také smerovanie však skončí v slepej uličke. Takémuto smerovaniu Slovenska a zneužívaniu moci bude KDH oponovať. A pri obhajobe ústavnosti nebudeme sami.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk.

Môj FB profil

Môj web

Ján Figeľ

Ján Figeľ

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Hľadajúci PRAVDU, DOBRO A KRÁSU Môj web Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu