Od roku 2002 na základe uznesenia vlády mohli pôvodní vlastníci požiadať o vrátenie majetkov. Urobilo tak zhruba 8200 vlastníkov. Štát vydal okolo 6300 rozhodnutí, avšak fyzicky nebol tento majetok vydaný; a tak vlastníci nemôžu na svojom majetku hospodáriť. Štát nekoná pri vrátení majetkov ani zďaleka tak rýchlo, ako keď ich zhabal. Čo ľudia stratili za jednu noc, nevedia dostať späť ani za 20 rokov slobody. So žiaľom sa chodia vlastníci a ich potomkovia prechádzať po svojich majetkoch, parcelách, lúkach a lesoch. Sú to zdevastované a vyklčované plochy - predtým krásna príroda. Celých 60 rokov drancovania dreviny a ignorovania pravidiel dobrého spravovania majetku zanechalo svoje negatívne stopy.
Štát sa len ťažko vzdáva tak zaujímavého a výnosného územia. Ale rešpektovanie a ochrana vlastníctva je princípom pre účinnú spravodlivosť. V tomto prípade bol potrebný základný krok - zrušenie VOJ. Po päťdesiatich ôsmich rokoch a ťažkých peripetiách tak urobila vláda Ivety Radičovej. VOJ zrušila k 1. 1. 2011.
Podozrenia vlastníkov sa naplnili, keď sa dozvedeli, že v roku 2010 minister ŽP SR Jozef Medveď podal na rokovanie vlády návrh na zaradenie Levočských vrchov do Národného programu chránených vtáčích území. Dielo dokonal jeho stranícky kolega, minister Peter Žiga, ktorý sa poponáhľal, aby do konca roka 2012 vyhlásil Chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Minister Žiga odrazu chce chrániť to, čo bolo devastované 60 rokov.
Vlastníci v tomto kroku vidia iba zámienku a lobbing tých, ktorí chcú ďalej využívať priestor a ktorého sa nechcú vzdať z rôznych dôvodov. Vidia v tom zámer znechutiť ich natoľko, že vysilení z dlhého a náročného zápasu s mocou a skrivodlivosťou dobrovoľne odídu z priestoru, v ktorom budú obmedzovaní v hospodárení na svojich majetkoch. Územie so záťažou má nízku cenu. Jeho obnova a rehabilitácia je drahá. Keď ho lacno skúpia developeri či finančné skupiny, časom sa nájde minister, ktorý prehodnotí status chráneného územia... A zrazu sa majetok zhodnotí skokom. Starý známy scenár aplikovaný už neraz... Žeby znovu?
Čo nedokonali komunisti, to dokonávajú socialisti. Vedia o odmietavých postojoch samospráv, fyzických osôb i postojoch zástupcov urbariátov v priestore Levočských vrchov. Minister vedel minimálne z protestných akcií, ako aj z vyjadrení vlastníkov pri osobnom stretnutí, že k obmedzovaniu, ktoré prinesie vyhlásenie CHVÚ Levočské vrchy, sa nemohli vyjadriť. A nikto ich neprizval na rokovania.
Vyhláška je z 19. decembra 2012, účinnosť má od 1. januára 2013. 15-dňová lehota na jej odovzdanie a zverejnenie nebola dodržaná. Je to v rozpore so Zákonom č. 1/1993 Z.z., §10, bod 2. Na definovanom území nie je možné pristúpiť k vyhláseniu CHVÚ, nakoľko na jeho časti, konkrétne v bývalom VOJ, prebiehajú zo strany inej štátnej inštitúcie (ministerstvo obrany) reštitúcie majetku. Vzhľadom na neukončené reštitúcie, návrh vyhlášky nebol a ani nemohol byť prerokovaný so všetkými majiteľmi – reštituentmi. Predložená vyhláška a jej príloha nemajú odborno-vedecké opodstatnenie, nakoľko odborný návrh národného zoznamu 45 navrhovaných CHVÚ, o ktorý sa vyhláška opiera, bol spracovaný v roku 2003, publikovaný v r. 2004, pričom po veternej a následne podkôrovej kalamite v roku 2004 a sa zmenili podmienky ako aj štruktúra pokrytia Levočských vrchov.
Je zrejmé, že etatizmus, ktorý preferuje dnešná vláda, neberie dostatočný ohľad na ochranu súkromného vlastníctva. „Vyvlastňovanie“ sa stále častejšie vyskytuje vo vyjadreniach z Úradu vlády. Znamená to istoty niektorým a niekoľkým, a neistoty pre bežných ľudí, pre vlastníkov.
Chceme tomu oponovať. Aj poslanci NR SR sa pre spravodlivosť a právo vlastníkov-reštituentov a dotknutých obcí pri VO Javorina osobne angažovali. Od nebohého Františka Javorského s kolegami pred 20 rokmi cez viacerých až po dnešné úsilie Moniky Gibalovej. Bol som účastníkom symbolického prepílenia závory na zrušenom VO Javorina na Nový rok 2011. Prežíval som s ľuďmi oneskorenú, ale predsa viditeľnú radosť a vďačnosť. Som presvedčený, že toto snaženie nie je márne. Ide tu nielen o devastované územie a nenaplnené vlastníctvo. Ide tu aj o charakter nášho štátu a spoločnosti. Nie je ani múdre, ani zodpovedné viac chrániť vtáctvo ako ľudí. Prvou povinnosťou štátu voči občanom je bezpečnosť, spravodlivosť a zákonnosť. Najlepším prejavom úcty k štátnosti nie sú jej oslavy, ale predovšetkým rešpektovanie Ústavy a zákonov štátu a ochrana práv a zákonných záujmov jeho občanov. A tu má Slovenská republika väčšie deficity než vo financiách.
KDH: Čo nedokázal komunizmus, dokončil socializmus
KDH protestuje proti vyhláseniu a zriadeniu Chránenej vtáčej oblasti
<p><br /></p> <p style="font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px;" mce_style="font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px;"><a href="http://www.facebook.com/janfigel" mce_href="http://www.facebook.com/janfigel" target="_blank">Moja Facebook stránka</a></p> <p style="font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px;" mce_style="font-family: 'Trebuchet MS', 'Geneva CE', lucida, sans-serif; font-size: 13px;"><a href="http://www.facebook.com/janfigel" mce_href="http://www.facebook.com/janfigel" target="_blank"></a><a href="http://janfigel.sk/" mce_href="http://janfigel.sk/">Môj web</a></p> <p><br /></p>
