Múdrosť tradícií prichádza v čase Vianoc

Autor: Ján Figeľ | 26.12.2012 o 9:15 | (upravené 26.12.2012 o 9:43) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  1254x

Ani človiečika nebolo vidieť v Bratislave na Štedrý deň v čase večere na historických námestiach či na nábreží Dunaja. Podobne aj v iných našich mestách. Obraz, aký sa inokedy nenaskytne. A zážitok skutočného ticha a pokoja.

Vianoce – to je sviatok domova a rodiny, návratu blízkych k spoločnému stolu, sviatok spolupatričnosti človeka s človekom. Prázdne ulice a rozžiarené obydlia, rodiny pohromade s darmi pre druhých – to je vzácny obraz. Je to totiž obraz lásky, ktorá víťazí nad klamstvom, ľahostajnosťou a zlobou. Áno, pravda a láska sú silnejšie. Buďme na ich strane, a nielen v čase vianočnom.

Obraz Vianoc má starý, historický a tradičný rám – jedlá, vinše, koledy, betlehem, stromček, darčeky pod ním... Rám už chceli vymeniť mnohí, ale zatiaľ si ho väčšinou držíme. A podstatu atakovali ešte viac. Prednedávnom to bol ideológ, Dedo Mráz; jeho sféra pôsobnosti sa však pred 20 rokmi obmedzila. Teraz je kurz viac západný – obchodník Santa prišiel ako filantrop. Rôzne verzie Santov na saniach i bez nich ohlupujú nielen deti. Rozdávajú reklamné balíky a ponúkajú pozlátka. Snažia sa obrať vianočné obdobie nielen o tradičný charakter, ale aj o jeho zmysel a obsah. Udržujme historické rámy - tradície a obyčaje -  sú odkazom predkov a vyjadrujú našu kultúru. Ale hľadajme hlavne a predovšetkým podstatu – Lásku, ktorá prichádza medzi nás. Nenalieha, nemanipuluje, neurčuje nám povinnosti. Ale pozýva a ponúka, v tichosti a otvorenosti, v pokore a trpezlivo.

Advent sa završuje plnosťou svetla. Svetlo, ktoré sa zjavilo a ktoré ukazuje cestu i cieľ – to nie je len historická betlehemská hviezda. To nie je len symbolické obdobie slnovratu (tohto roku to mal byť podľa istých dobre informovaných aj koniec sveta...). Svetlo, to je pozvanie k stále hlbšiemu poznaniu - osobnému a spoločnému, ktoré človek a ľudstvo postupne nadobúda.

Človek bol obdarený rozumom, slobodou, ale aj schopnosťou tvoriť a milovať. Ak niečo z týchto darov nevyužíva a nerozvíja, ochudobňuje seba i svet. Nerozvíja svoju ľudskosť a jedinečné pozvanie k zmyslu svojej existencie a k svojmu naplneniu. Práve Vianoce, tak silné, že zastavia obrovské mestá, dopravu, firmy, a ktoré zastavili veľakrát aj streľbu a vraždenie na vojnových frontoch, sú pozvaním k najdôležitejším cnostiam a vzťahom človeka, k rozhodujúcim hodnotám v našich životoch.

Niet výraznejšieho paradoxu, ktorý k spolupráci a vzájomnej podpore pozýva rozum a vieru, ako ten, že Všemocný sa vteľuje do bezbranného, krehkého dieťaťa. Od začiatku je prenasledované politickou mocou a ľudskou zlobou, začína i končí ako bezdomovec. Aj pochovaný bude v cudzom hrobe. Nemá armádu či ozbrojenú skupinu podporovateľov, nepíše texty pre organizovanie zápasu o spravodlivejší svet, nemá za sebou ani väčšinu v spoločnosti. Zažíva zradu, osočenie, opustenosť, ponižovanie, potupnú smrť. A predsa jeho dielo v dejinách víťazí... Vyvolí si nevzdelaných nasledovníkov, dá im však silu príkladu, ducha a inšpirácie, ktoré menia vnútro človeka. Menia to podstatné, najdôležitejšie v ríši živého tvorstva. A kto zmení človeka, zmení svet; lebo jeho najvplyvnejším obyvateľom, je slobodná a rozumná bytosť, schopná tvoriť a milovať... Každý z nás má silu i pozvanie meniť seba a tým svet. Svet sa môže zmeniť, môže byť lepším, hovorieval Karol Wojtyla, neskoršie Ján Pavol II. Dvadsiate prvé, naše storočie, môže byť pre nás a pre národy lepším obdobím ako to predchádzajúce: Ak budeme ľudskejší a solidárnejší.

Od čias Krista sa počíta náš vek, kresťanský letopočet. Nikto pred Kristom nevyslovil tak jasne a účinne princípy nevyhnutné pre slobodnú a demokratickú spoločnosť: rovnosť medzi ľuďmi, uznanie dôstojnosti každej osoby, univerzalitu práv, solidaritu s najslabšími, pozvanie k všeobecnému bratstvu... Ako Otec Európy, Robert Schuman píše, „za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu. Demokracia je zviazaná s kresťanstvom v myslení i v čase. Zrodila sa s ním len postupne, po dlhom tápaní, niekedy za cenu opätovného upadnutia do barbarstva.“

Je nám treba nie opomínať či popierať, ale s vďakou prijímať a aktualizovať duchovné korene a kultúrne dedičstvo. Bez neho by sme  - Slovensko a Európa - neboli tým, čím sme. Ešte pár viet z odkazu Schumana Pre Európu: „Kresťanstvo učilo, že všetci ľudia sú si od prírody rovní, sú deti toho istého Boha, vykúpení tým istým Kristom bez rozdielu rasy, farby pleti, spoločenskej triedy, či povolania. Kresťanstvo priznalo každému právo a povinnosť na prácu. Takisto uznalo aj prvenstvo vnútorných hodnôt, ktoré jediné zušľachťujú človeka. Univerzálne pravidlo lásky, na ktorom sú  založené sociálne medziľudské vzťahy, urobilo z každého človeka nášho blížneho. Toto učenie a praktické dôsledky, ktoré z neho vyplývajú, otriasli svetom.“  Cesta k súčasnosti nebola ani ľahká, ani jednosmerná. Bola plná omylov, prekážok, zlyhaní a tragédií. Čerpanie z dedičstva otcov a z poznania predchádzajúcich generácií a hlavne čerpanie evanjeliovej inšpirácie bolo našou silou v zápase s totalitami 20. storočia a pre duchovnú revolúciu roku 1989; a zostáva ním natrvalo.

Integrálny humanizmus nás pozýva k uznaniu časného i transcendentného rozmeru človeka. Preto každý z nás potrebuje nielen vzdelanie, ale aj výchovu; nielen materiálne zabezpečenie a intelektuálny rozvoj, ale aj duchovný rast.  Preto potrebujeme pre svoje naplnenie nielen každodenný chlieb, ale aj hľadať a nachádzať svoje šťastie. Lebo človek nežije len z chleba, ako čítame v evanjeliu. (Viete, že názov Betlehem v hebrejčine znamená dom chleba ?) Človek potrebuje slovo a kultúru. Potrebuje tvoriť, nielen produkovať. Každý z nás potrebuje milovať a byť milovaný.

Židovstvo prinieslo vyjadrenie dôstojnosti cez obraz Boha v človeku. Kresťanstvo k tomu pridalo pozvanie k adoptívnemu Božiemu synovstvu pre všetkých. Vianocami sme pozvaní byť dedičmi Absolútna. Vianoce sú o adopcii človeka jeho Tvorcom. Práve pre toto posolstvo sú pre nás Vianoce zdrojom radosti a vnútorného pokoja. Sú pre nás darom, uistením a posilnením na ceste osobnej i spoločnej, slovenskej i európskej. A sú zároveň pozvaním prijímať tých druhých, adoptovať človeka človekom.

Pravda a láska víťazia nad lžou a nenávisťou. Nielen niekedy, a nie len symbolicky. Ale naozaj a vždy. Nad tým je však rešpektovanie slobody každého z nás vybrať si svoju cestu, slobodne naložiť so svojím časom a vplyvom.

LÁSKY PLNÉ VIANOCE A POŽEHNANÝ NOVÝ ROK 2013, PRIATELIA!

 

 

Moja Facebook stránka

Môj web

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?