Návraty pred November ´89

Autor: Ján Figeľ | 7.5.2012 o 13:30 | Karma článku: 10,45 | Prečítané:  1533x

Na Programovom vyhlásení vlády je príznačná nielen všeobecnosť cieľov, rozsiahla miera politického aktivizmu, nedostatok jasných a skutočných riešení súčasných problémov, ale aj duch, ktorý vanie minulosťou. Chvíľami akoby až obdobím spred štvrťstoročia.

Veta o tom, že  „vláda istôt pre občanov zabezpečí trvalý a udržateľný hospodársky rast" (PVV, str. 12) by sa určite uplatnila aj v rámci programových záverov zjazdov bývalej štátostrany v rokoch reálneho socializmu. Tento postoj bez pravdivosti a bez pokory vychádza z predpokladov, akoby štát naozaj mohol zabezpečiť rastový vývoj ekonomiky natrvalo, bez ohľadu na medzinárodný vývoj či klimatické podmienky. Akoby stačila stabilná politická dôvera obyvateľstva a schopnosti vládnych činiteľov... Ak to nepôjde, vysvetlenie a vinník sa nájde.

V roku 1985 sa na Velehrade uskutočnila veľká púť veriacich pri príležitosti výročia smrti sv. Metoda (r. 885). Bolo to mohutné 200-tisícové podujatie, ktoré sa komunistický režim snažil otočiť na tzv. mierové zhromaždenie.  Vtedajší český minister kultúry Milan Klusák hovoril pri prejave „o Metodovi." Mládež ho verejne opravovala volaním: „Svätý Metod". Opravil sa. Keď pokračoval o tom, že solúnski bratia nám priniesli kultúru, mládež dodala: „Aj vieru!". Musel uznať aj tento apel.  Slovenský minister Miloslav Válek po tomto už radšej ani neprehovoril. Tento príbeh mi prišiel na um, keď som v oficiálnom dokumente nastupujúcej vlády istôt SMERu čítal, že vláda vytvorí podmienky k dôstojnému pripomenutiu si - okrem iného - výročia „príchodu Cyrila a Metoda na naše územie." (PVV, str. 50) Komunistické myslenie vždy odmietalo podstatný prínos kresťanstva pre našu identitu, kultúru a cestu dejinami, potláčalo existenciu a dôležitosť duchovného a sakrálneho rozmeru života popri rozmere materiálnom a sekulárnom. A ak ho muselo uznať, tak sa jeho moc snažila rôznymi spôsobmi - aj hrubou, likvidačnou silou -  zapojiť Cirkev do svojich zámerov.

Charakteristické je však rovnako aj to, čo nastupujúca vláda nepripravuje. Občan vo vyhlásení nenájde ani slovko o aktívnej pamäti na obete komunizmu. Múzeum komunizmu, ktoré plánovala zriadiť predchádzajúca vláda za účasti KDH, či memoriál totalitného utrpenia pravdepodobne za súčasného kabinetu nevznikne. Tento kabinet vníma inakšie monopol moci a jej totalitné zneužívanie. Symbolizuje to aj návrat vládnych rokovaní do priestorov pôvodnej postkomunistickej budovy.

Každý z nás môže dať zo seba len to, čo v sebe má. Nik nedá, čo nemá. Tak je to s nami jednotlivo. Tak je to však aj s našimi vládami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy za milióny Únia nežiadala, vymyslelo si ich Slovensko

Projekt systému dopravných informácií bol schválený na Slovensku skôr, ako o ňom hovorila Únia.

KOMENTÁRE

Ako sa môže Andrej Danko stať premiérom

Danko je ako generátor náhodných slov nevyspytateľný.

TECH

Čili papričky môžu ľuďom predlžovať život

Štúdia naznačuje, že červené čili znižuje úmrtnosť.


Už ste čítali?